Slovné napádania, zosmiešňovanie druhého, zhadzovanie jeho dôstojnosti, pohŕdanie, či zvyšovanie hlasu, sú iba niektoré z prejavov, ktoré používame ako obranu pred vnútorným zranením.
Šťastný, spokojný a vyrovnaný človek nemá najmenší dôvod správať sa k okoliu ako zúrivý, či ranený pes. Nemá dôvod ísť do slovného konfliktu, neprimeranej obrany, či neželateľného útoku. Je to človek, ktorý nepociťuje deficit pozitívnych emócii. Jeho vnútorné prežívanie obsahuje všetko, čo potrebuje k naplnenosti a spokojnosti žitia.
Pokiaľ na sebe spozorujeme, že urážame druhých, sme k nim nepríjemní, určitým spôsobom ich zraňujeme, spýtajme sa sami seba: Prečo to robíme? Prečo sa správame ako ranené zvieratá, ktorým bolo ublížené. Dlhodobým neprimeraným správaním ubližujeme nielen druhému, ale aj sebe. Narušíme si vzťahy, ktoré mohli byť pre nás priaznivé a prestávame vidieť, že naše správanie nie je v poriadku.
Čím viac ubližujeme druhým, tým viac sa od nich vzďaľujeme. Netreba zaťažovať druhého tým, že nám bolo niekedy ublížené. Treba sa naučiť sám sebe a tomu, kto nám ublížil odpustiť. Nie zabudnúť, ale len odpustiť a odhodiť všetko to negatívne, čo vplýva na naše myslenie, vnímanie a vnútorné prežívanie. Emócie si treba z času na čas poupratovať. Tie, ktoré už nepotrebujeme vedome nahradiť emóciami, ktoré majú pre nás pozitívny náboj. Očisťovaním svojich nepríjemných spomienok meníme svoju minulosť aj budúcnosť, pretože sme zmenili seba v prítomnosti.
Možné prejavy zranenej osoby (dieťaťa):
Cíti návaly zloby, agresivity
Nikomu neverí, podozrieva okolie
Nemá sebaúctu, sebalásku, sebahodnotu
Je závislá na osobách a ich názoroch
Zle nadväzuje vzťahy
Krivdy a rany z minulosti treba vyliečiť
Čím skôr zistíme, že niečo s nami nie je v poriadku a do dnešného dňa nesieme v sebe krivdu ublíženia, možno aj z dávnej minulosti, tým skôr môžeme začať pracovať na opätovnej náprave nášho vnútorného prežívania. Najprv musíme zistiť čo, alebo kto nám ublížil, ranil nás a následne pracovať na ošetrení nášho psychického poranenia. Až keď budeme my sami v poriadku, až vtedy sa prestaneme k druhým správať neadekvátne.
Je veľmi náročné byť k druhým prívetivým, keď sami trpíme. Je náročné usmievať sa, keď nemáme dôvod na smiech. To však nie je v poriadku. V poriadku je, keď odstránime všetky vnútorné traumy, krivdy a trápenia, ktoré si so sebou každý deň nosíme. V tom okamihu odľahčíme svoje prežívanie, vnímanie a videnie sveta negatívnou energiou. Prestaneme sa správať ako zranené zviera a znovu objavíme svetlo, lásku a chuť vytvárať príjemné vzťahy s okolím.
,,Slová majú veľkú MOC, dokážu UBLÍŽIŤ aj VYLIEČIŤ“.
Úryvok z knihy Zrkadlenie vo vzťahoch, Štyri zrkadlá k vyriešeniu problémov, ktorá vám pomôže.